Reďkovka (Raphanus sativus var. radicula) patrí medzi obľúbenú a zdravú zeleninu, najmä v jarnom období. V buľvičkách reďkoviek je veľa vitamínu C a minerálnych látok, najmä síry, železa, horčíka a vápnika. Typickú korenistú až mierne štipľavú chuť spôsobuje horčicový olej, ktorý buľvičky obsahujú.
Reďkovka má krátke vegetačné obdobie a zakoreňuje sa na rozdiel od iných zelenín veľmi plytko. Je dosť odolná protinchladu, jarné mrazíky ju však často poškodzujú. Vyžaduje si humusovú pôdu, zásobenú pohotovými živinami. Vyžaduje si dostatok vlahy počas celého obdobia rastu. Pri nedostatku vody bývajú buľvičky pretiahnuté, mäkké a mávajú nepríjemnú ostrú chuť. V letných mesiacoch reďkovka ľahko vybieha do kvetu.
Skoré kultivary reďkoviek sejeme do teplého pareniska už vo februári, kde ich rýchlime na zber v druhej polovici marca. Do studeného pareniska ich vysievame v polovici marca; tu môžeme riadky reďkovky kombinovať so skorou karotkou, ktorú potom zberáme o niečo neskôr. Na záhony do voľnej pôdy reďkovku sejeme od marca do polovice júna, riedko, do riadkov vzdialených od seba 100 až 150 mm. Na jesenné pestovanie a zber ju sejeme od polovice augusta do polovice septembra. Cez leto reďkovku nesejeme, aj keď vysiata na vlhkejšie miesto do polotieňa a častejšie zavlažovaná sa môže dobre dariť a do kvetu bude vybiehať oneskorene.
Reďkovku zberáme včas, postupne ako narastá. Prerastená vädne, mäkne alebo naopak, drevnatie. Výhodné je vysievať reďkovku postupne, v týždenných alebo štrnásťdenných intervaloch.