Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis) patrí medzi hodnotné a veľmi obľúbené druhy zeleniny. Obsahom vitamínov sa vyrovná kelu ružičkovému, má však menej provitamínu A. Z minerálnych látok obsahuje fosfor, draslík a vápnik. Ružica, ktorá je vlastne zdužinatené súkvetie, obsahuje menej buničiny ako ostatné hlúboviny, preto je karfiol lahko stráviteľnou hlúbovinou.
Z hlúbovej zeleniny je karfiol najnáročnejší. Vyžaduje si vlhké a výhrevné pôdy, dostatočne slnečné polohy. V tieni sa nedarí. Karfiol je typická zelenina 1. trati, má najvyššie nároky na obsah humusu a živín v pôde. Vyžaduje si častú a pravidelnú zálievku po celý čas pestovania. Predpokladom úspešného pestovania je však aj vhodná voľba kultivaru pre určitý spôsob pestovania.
Pretože karfiol potrebuje pri rýchlení dostatočne hlboké a súčasne teplé parenisko založené maštaľným hnojom, je výhodnejšie na záhradke rýchliť karfiol iba pod väčším fóliovým krytom. Na získanie vzrastných priesad karfiolu pre skoré jarné vysádzanie musíme karfiol vysiať už vo februári. Raz prepichované rastliny predpestujeme ešte vo väčších zakoreňovačoch.
Predpestované a otužené priesady skorého karfiolu, ktoré neprerušili rast, vysádzame v prvej polovici apríla. Rastliny sadíme dostatočne hlboko vo vzdialenosti asi 0,50 m od seba. Letný karfiol sejeme spravidla v apríli, priesady predpestované v poloteplom parenisku vysádzame koncom mája až v júni. V záhradke je najúspešnejšie pestovanie karfiolu pre jesenný zber, napr. po rýchlených skorých zemiakoch. Vysievame ho asi v polovici mája a vysádzame ho potom v polovici júla, najneskoršie však do konca júla. Pri oneskorenom vysádzaní vytvára karfiol oneskorene ružice a potom sme nútení rastliny aj s koreňmi založiť v októbri do uvoľneného fóliového krytu alebo do pareniska na dopestovanie.
Karfiol si počas vegetácie vyžaduje okrem základného organického vyhnojenia maštaľným hnojom alebo dobrým kompostom aj výživu priemyselnými hnojivami. Ak vyhnojíme záhony pred vysádzaním síranom amónnym, superfosfátom a draselnou soľou (60 %) v dávkach 50, 70 a 30 g na štvorcový meter, stačí počas vegetácie prihnojiť liadkom amónnym s vápencom v dávke 35 g na 1 m². Namiesto hnojenia do zásoby síranom amónnym, superfosfátom a draselnou soľou, môžeme výhodne použiť kombinované hnojivo v množstve 100 g na 1 m². Osvedčilo sa aj plné hnojivo s obsahom molybdénu, ktorého nedostatok v pôde spôsobuje známe vyslepnutie karfiolových ružíc. Vysoký obsah živín v pôde je veľmi dôležitý. Iba mohutné rastliny s veľkými listami môžu vytvoriť veľké a kompaktné ružice. Malé a pomaly rastúce rastliny, ktoré trpia nedostatkom živín, prípadne vlahy, zakladajú ružice veľmi skoro. Ružice však zostanú drobné a nekvalitné
Karfiolové ružice musíme chrániť aj pred priamym slnečným žiarením, aby nežltli. Zatiaľ je málo kultivarov, ktoré listami dostatočne zakrývajú vyvíjajúce sa ružice. V poslednej fáze rastu listy preto zviažeme, alebo ich nad ružicami zalomíme. Karfiol zberáme vždy postupne a najmä včas, v opačnomprípade sa ružice otvárajú a prerastajú. Karfiol môžeme uskladňovať iba krátky čas.