Mrkva obyčajná (Daucus carota subsp. sativus) je veľmi obľúbená a bežná zelenina. Je cenná predovšetkým pre vysoký obsah provitamínu A, vitamínov B1, B2, PP a mnohé minerálne látky. Ako všetky druhy zeleniny aj mrkva je najhodnotnejšia v surovom stave.
Z pestovateľského hľadiska rozdeľujeme kultivary mrkvy na skoré (karotky), poloneskoré a neskoré. Karotky majú korene spravidla kratšie a tupo ukončené. Sú kvalitnejšie pre vyšší obsah cukrov a chuťovo jemnejšie. Poloneskoré a neskoré kultivary mrkvy majú dlhé vretenovité korene a dávajú vyššie úrody.
Mrkva si vyžaduje hlboké, humusové a ľahšie pôdy s dostatkom vápna. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom, ináč sú korene rozkonárené a praskajú, najmä pri prehnojení dusíkom. Kyslé pôdy treba na jeseň vápniť.
Mrkvu sejeme čo najskôr na jar, do riadkov vzdialených od niektoré značkovacie rastliny (reďkovka, špenát, kôpor), preseba asi 0,25 m a hlbokých asi 15 mm. Výhodné je použiť tože mrkva klíči často až za tri týždne a pôdu medzi riadkami treba včas skypriť. Vzchádzajúca mrkva je totiž veľmi citlivá na pôdny prísušok a zaburinený pozemok. Na rozrušenie pôdneho prísušku sú výhodné ručné rotačné kypriče alebo aj vyplievacie rámiky. Vzídené rastlinky tiež čo najskôr vyjednotíme, a to asi na 40 až 50 mm, neskoré kultivary na 70 až 100 mm od seba. Hneď po vyjednotení ich prihnojíme liadkom amónnym s vápencom v množstve 15 g na meter štvorcový. Neskôr už neprihnojujeme. Za suchého počasia je výhodná závlaha. V období intenzívneho rastu koreňa však zálievku obmedzujeme, aby korene v dôsledku nadmernej vlahy nepraskali. Praskanie koreňov môže byť spôsobené aj náhlym prechodom z letného suchšieho počasia do vlhkej jesene.
Skoré kultivary karotiek sejeme väčšinou postupne od marca do júna. Do studeného pareniska sa dajú vysievať už koncom februára. Redšie vysiatu karotku nejednotíme, spravidla už po troch mesiacoch od sejby dorastá do konzumnej veľkosti a môžeme ju zberať prebierkou. Mrkvu na zimné uskladnenie zberáme na jeseň pred príchodom prvých mrazov. Vyrývame ju najlepšie rýľovacími vidlami. Korene očistíme od zvyškov zeminy a opatrne odkrútime vňať. Zdravé a nepoškodené korene založíme do hlbokého pareniska alebo do hroble, prípadne aj do studenej pivnice do piesku.