Skleník poskytuje krehké a kvalitné šalátové uhorky a rajčiaky. Ich plody však už rastú aj na voľných záhonoch. Výhonky uhoriek vedieme po šnúrach alebo kolíkoch. DO výšky 80 cm nenechávame na hlavnej stonke rastliny žiadne plody. Keď hlavný výhon dosiahne výšku strechy, odstránime vegetačný vrchol a postranné výhonky skrátime.

Na kolíkových vonku na záhone alebo v skleníku pravidelne vyštipujeme postranné výhony, ktoré vyrastajú v pazuchách listov. Podporí sa tým kvitnutie a dozrievanie.

Na záhonoch končíme so zberom šalátu hlávkového. Nastupuje zber šalátu ľadového, listového, čakanky štrbákovej alebo šalátu rímskeho. Kel kučeravý už poskytuje čerstvú vňať na zdobenie studených mís a šalátov. Môžeme si obohatiť jedálny lístok vlastním karfiolom, skorou bielou a červenou kapustou. Dozrieva fazuľka aj hrášok. Do polievky zbierame čerstvú karotku a petržlen. Konzumujeme reďkovku, vňaťovú cibuľku, šalotku, mangold a novozélandský špenát. Postupne začíname vykopávať aj nové zemiaky. Prichádza čas zbierania aj lahôdkovej kukurice. Pravidelne zberáme uhorky šalátové, nakladačky, tekvice, cukety a patizóny.

V zeleninovej záhrade po pozbieraných predplodinách môžeme sadiť napríklad karfiol, brokolicu, kaleráb a kel kučeravý. Aktuálna je aj výsadba priesad póru. Môže sa siať aj hrášok, hlávkový šalát, čínsku kapustu, endíviu, valeriánku, reďkev na jesenný zber a na konci júla aj špenát

SLEDUJEME PORAST CIBULE A CESNAKU.

 Ak začne žltnúť vňať a mäknúť vňaťový krček, môžeme ho začať vyberať zo zeme. V suchom a teplom počasí necháme cibuľu a cesnak sušiť na záhone. Ak je daždivo, dosúšame na chránenom mieste, najlepšie pod vzdušným prístreškom. Po dvoch až troch týždňoch oddelíme hlávky cesnaku a cibule od vňate a skrátime korene. Uložíme ich na suché a chladné miesto

Zber a uskladnenie cibuľovej zeleniny

CESNAK KUCHYNSKY

Pi zbere vyžaduje pozornosť a starostlivosť. V našich podmienkach zimné cesnaky dozrievajú obyčajne v júli, jarné v auguste. Podľa ľudovei pranostiky je termín zberu cesnaku na Annu teda 20, júla. V najteplejších oblastiach to môže byt asi o týždeň skôr a vo vyšších polohách o 7 až 10 dní neskôr.

Správne obdobie zberovej zrelosti nepaličiakov určujú spodné listy, ktoré začínajú žltnúť a ostatná vnať klesá k zemi. Neklamným znamením blížiacej sa konzumnej zrelosti paličiakov je vzpriamovanie sa doposiaľ špirálovite stočených kvetných stoniek. Cesnak sa nesmie nechať prezrieť, pretože cibule sa ľahko rozpadávajú na strúčky a následne podliehajú rôznym chorobám a práchnivejú. Pri oneskorenom zbere vznikajú straty aj tým, že cesnak má schopnosť zaťahovať hlbšie do pôdy.

RADA –  VYBERANIE CESNAKU

Cesnak sa vyberá opatrným podrývaním a ručným vyťahovaním zo zeme. Za slnečného počasia necháme hlávky 2 až 3 dni na záhone v jednej vrstve presušiť. Zeminu, ktorá ostala na hlávkach neoklepávame, ale zásadne ju odstraňujeme ručným drobením, aby nedošlo k poškodeniu strúčikov.

Po čiastočnom presušení na záhone, cesnak dosúšame v debničkách. Na sušenie sa využívajú vzdušné prístrešky alebo iné dobre vetrateľné priestory, kde cesnak preschne za 5 až 6 týždňov. Zo suchého cesnaku potom odstránime korene a opatrne skrátime vňať, aby sme nepoškodili hlávku. Správne dosušený cesnak má mať pevné hlavičky a celistvú šupku. Očistený a vytriedený cesnak sa ukladá v tenkej vrstve do debničiek a skladuje sa v suchom prostredí pri nízkych teplotách. Suchý cesnak má byt uskladnený pri teplote 0 °C vlhkosti vzduchu do 75 percent. Dobre uskladnený jesenný cesnak vydrží asi štyri mesiace a jarný až osem mesiacov.

CIBUĽA

Má sa zbierať v správnom čase. Znakom dozrievania je zasychanie vňate v kríčku, postupné žltnutie a klesanie listov k zemi. So zberom treba začať keď je poľahnutá viac ako polovica vňate porastu.

Predčasný zber znižuje úrodu a zhoršuje skladovateľnosť. Ešte škodlivejší je oneskorený zber, Oddialením zberu sa môže zvýšiť hmotnosť cibúľ, straty v priebehu uskladnenia v dôsledku zvýšeného výskytu hubových chorôb.

Cibuľa dopestovaná v záhradkách sa zberá ručne, vyťahovaním za vňať. Za priaznivého slnečného počasia sa ponechá niekoľko dní v radoch na hriadke, aby sa presušila. Potom ju očistíme, zbavíme uschnutej vňate a korienkov. Pred uskladnením cibuľu dôkladne pretriedime a vylúčime akékoľvek poškodené cibule.

Cibuľu skladujeme v dobre vetraných suchých a chladných komorách, chránených proti premŕzaniu. Nesmie sa skladovať spoločne s inými plodinami, čo by znížilo jej trvácnosť, a ohrozilo aj akosť ostatných plodín. Zdravú a suchú cibuľu skladujeme na vzdušnom a tmavom mieste. Optimálne podmienky skladovania cibule je teplota -3 až +2 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 65 až 75 percent. Pri dobrom vetraní vydrží cibuľa 150 až 240 dní. Najlepšie sa uskladňuje cibuľa z jarnej sejby, cibuľa dopestovaná zo štupľovky sa môže skladovať tiež, ale vydrží oveľa kratšiu dobu.

ZBIERAME ŠALOTKU A PERLOVKU

• Cibuľa šalotka sa v záhradkách a na malých plochách zbiera tak, že poľahnuté rastliny sa mierne podryjú a celé vyberajú. Najlepšie sa dosúša za teplého slnečného počasia pod ľahkým prístreškom po dobu 4 týždňov. V sušiarňach sa môže dosúšať teplým vzduchom. Pre záhradkárov sú najvhodnejším miestom na uskladňovanie vetrané povaly alebo sklady. Slabšie mrazy uskladnenej šalotke neškodia. Šalotka má lepšiu skladovateľnosť než cibuľa kuchynská a vydrží do novej úrody.

• Perlovka sa zbiera v nasledujúcom roku po výsadbe začiatkom júla, keď vňať začína žltnúť a schnúť. Cibuľky sa vyberajú z hĺbky 5 až 7 centimetrov po radoch malou lopatkou. Asi dve tretiny cibuliek dosiahnu veľkosť nad 5 milimetrov a zvyšok tvoria drobnejšie cibuľky. Cibuľky, ktoré zostanú v zemi, vypučia na jeseň. Perlovka sa používa na konzervovanie. Cibuľky perlovky nie sú skladovateľné, lebo buď vypučia alebo vyschnú.

POR

V záhradke sa zbiera postupne podľa potreby od leta do zimy. Prvé zbery sú možné z najskoršej sejby už koncom júna. Ak nemáme mrazuvzdornú odrodu, treba úrodu pozbierať v jeseni. Zdravý pór sa dobre skladuje na zimné zásobovanie pri teplote 0 založit aj v pivnici do piesku. Väčšsina odrôd dobre odoláva mrazu, preto ho môžeme ponechat prezimovat vo volnej pôde.

°C a vlhkosti vzduchu 95 percent. Pór môžeme

KUKURICA

Varená kukurica je lahôdka, ktorú si doprajeme už v priebehu júla. Zelené šúľky zbierame v mliečnej zrelosti, kedy sú semená už dostatočne veľké a mäkké tak, že ich môžeme nechtom roztlačiť a vyteká z nich biela šťava. V tomto období začínajú hnednúť a usychať blizny (vlasy), ktoré vyrastajú zo šúľky na jeho vrchole.

Výsevy a výsadby pre neskorý zber

Počas júla môžeme sadiť hotové priesady hlávkového, ľadového šalátu neskorých kalerábov, fenikla bolonského, kelu kučeravého a karfiolu. Ešte sejeme semená hlávkového šalátu, červenej repy reďkovky a kelu kučeravého. Môžeme ich siať do fóliovníka alebo skleníka. Po dopestovaní priesad ich premiestnime na vonkajšie záhony. Reďkovka sa oplatí vysievať každé 2 až 4 týždne, aby sme ju mali stále k dispozícii. Ak vysejeme správne odrody mrky, korene sa ešte vyvinú do príchodu zimy.

KAPUSTA ČÍNSKA

Podobne ako pekinská kapusta patrí medzi hlúbovú zeleninu, ale môžeme ich zaradiť aj medzi listovú zeleninu. Dá sa pestovať všade tam, kde sa darí hlávkovému šalátu. Je menej náročná na teplo a môže sa pestovat’ aj vo vyšších polohách. V poraste vydrží aj krátkotrvajúce mrazíky. Patrí medzi rastliny dlhého dňa, preto sa neodporúča sejba skoro na jar, aby nevybehla do kvetu.

Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie a svetelné nároky sa ju v našich podmienkach odporúča pestovať ako následnú plodinu, alebo medziplodinu. Činska kapusta nevyžaduje hnojenie maštaľným hnojom. V našich podmienkach sa odporúča pestovať ju z priamej sejby. Vhodný termín výsevu je od 15. júla do 25. júla na pripravený záhon. Pri sejbe volíme vzdialenosť riadkov 40 centimetrov. Po vzídení treba rastliny iednotiť na 30-centimetrovú vzdialenosť v riadkoch. Predpestované priesady sadíme do sponu 40 až 50 centimetrov krát 30 až 35 centimetrov.

KAPUSTA PEKINSKÁ

Vyžaduje kypré, stredne ťažké, hlinité pôdy s dostatkom živín a vlahy. Nepotrebuje hnojiť maštaľným hnojom, ale je vďačná, ak sa použije kompost. S požiadavkou na teplo sa pekinská kapusta približuje karfiolu. Optimálne teploty sa pohybujú medzi 10 až 20 C. Na krátky čas znesie aj teploty do -6 ‘C. Silnejšie alebo dlhotrvajúce mrazy zničia listy úplne. Vydrží aj veľké horúčavy, ale lepšie rastie v chladnejšom období.

Kapusta pekinská sa pestuje z priamej sejby alebo z priesad. Na pestovanie sejby sa seje osivo priamo do pôdy od polovice júla do konca júla. Vzdialenosť riadkov býva 40 až 60 cm. Odporúčaná hĺbka sejby1 až 2 centimetre. Už pri vzchádzaní treba chrániť rastliny proti skočkám a kvetárkami, ktoré dierkovaním poškodzujú listy. Po vzídení a vytvorení 3 pravých listov, porast jednotíme na vzdialenosť v riadku 20 až 40 centimetrov. Niekoľko dní po vyjednotení sa môže prihnojiť liadkom. Počas vegetácie sa udržuje pozemok bez burín a podľa potreby sa zavlažuje.

Priesady pestujeme v zakrytých priestoroch, ale častejšie na voľnej ploche. Osivo sejeme od začiatku do polovice júla. Siať je potrebné redšie do riadkov, kde necháme vzídené rastliny, kým nevytvoria 5 až 6 pravých listov. Keď že pekinská kapusta je citlivejšia na presadzovanie než iné rastliny, je lepšie sadiť ju podvečer alebo pod mrakom.

REĎKEV ZIMNÁ

Pestujeme ako následnú, prípadne hlavnú plodinu a výsev robíme od júla do polovice augusta. Po vzídení, keď rastliny vytvoria druhý pravý list, ich vyjednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm. Primeraným zavažovaním sa urýchli vzchádzanie a tým sa obmedzí aj výskyt a poškodenie porastu skočkami a blyskáčikom. Títo škodcovia môžu najmä v lete porast ohroziť a preto sa odporúča porast prikryť bielou netkanou textíliou.

CIBUĽA ZIMNÁ

Pestuje sa priamym výsevom, delením starších trsov alebo sadením dcérskych cibuliek. Priama sejba sa odporúča v lete ihneď po zbere semena v júli, najneskôr začiatkom augusta. Za 2 až 3 mesiace od výsevu dorastá do konzumnej zrelosti. Pri zahustenom výseve je spodná časť rastlín vybielená do výšky 10 až 20 centimetrov. V prípade nepriaznivých podmienok listy uschnú, ale pri dostatku vlahy opäť vyrastú a zostávajú zelené aj pri mrazoch do -10 °C. Delenie trsov sa vykonáva v priebehu júna až júla. Trsy sa sadia do sponu 30 krát 10 až 15 centimetrov. Pri tomto termíne vysádzania sa počíta s úrodou v budúcom roku.

PERLOVKA

Nedá sa skladovať, preto sa sadí po zbere koncom júna a v auguste. Ak sú väčšie cibuľky, volí sa spon 30 krát 10 centimetrov, drobné sa sadia hustejšie do sponu 20 krát 5 centimetrov. Do začiatku novembra rastliny dosiahnu výšku do 15 centimetrov. V tomto štádiu prezimujú a na jar pokračujú v raste. 

ČERVENÁ ŠALÁTOVÁ HLÁVKOVÁ ČAKANKA – RADICCHIO

(Cichorium intybus var. foliosum)

Pestuje sa z priesad, ktoré sadíme v júli. Rastliny dávame do sponu 25 krát 30 centimetrov na slnečnú plochu, do pôdy bohatej na živiny. Vytvára horké, červené listy s bielymi žilami, ktoré sa dobre uplatňujú surové v šalátoch a na zdobenie jedál. Je bohatá na minerálne látky a vitamíny.

Ošetrovanie zeleniny

Aj v júli treba záhony pravidelne odburiňovať. Počas júlových horúčav sa osvedčilo nastielanie pokosenou trávou. Šetríme tým vlahu, zabraňujeme rastu novej buriny, chránime rastliny pred prehriatím a poskytujeme im živiny. Pokosená trovu, ak nebola krátko pred kosbou postrekovaná herbicídmi, rozprestrieme vo vrstve hrubej 2 až 3 centimetre na povrch pôdy medzi rastlinami.

Uvoľnené záhony môžeme využiť na zelené hnojenie. To znamená, že sejeme niektorú vhodnú plodinu s bujným rastom a dobrým látkovým zložením za účelom zaorania. Rozkladaním zaoranej hmoty sa obohatí pôda o živiny a organickú hmotu. Na zelené hnojenie sa používa facélia a bôbovité rastliny ako hrach, vika, fazul’a, lupina, bôb a niektoré druhy ďateliny, lucerna. Na koreňoch bôbovitých rastlín žijú v symbióze hrčkotvorné baktérie, ktoré pútajú vzdušný dusík a vytvárajú z neho vlastnú organickú hmotu.

UHORKY

Výhonky naďalej vedieme po šnúrach alebo kolíkoch. Do výšky 80 cm nenechávame na hlavnej stonke rastliny žiadne plody. Ked hlavný výhon dosiahne výšku strechy, odstránime vegetačný vrchol a postranné výhony skrátime.

RAJČIAKY

Na kolíkových rajčiakoch vonku na záhone alebo v skleníku pravidelne vyštipujeme postranné výhony, ktoré sa vyrastajú v pazuchách listov. Ak sú hlavné stonky príliš vysoké, zaštipneme ich. Tým podporíme rast a dozrievanie nasadených plodov.