Po 15. máji. Keď už Pankrác,  Servác a Bonifác neohrozujú jarnými mrazmi sadíme priesady rajčiaka, uhorky, papriky, baklažánu, uhoriek, melónov, zeleru a artičoky. Cviklu môžeme siať ale aj presádzať jej priesady. Koncom mesiaca už zbierame reďkovku, skorý kaleráb, jarný hlávkový šalát, zimnú cibuľku, jarnú cibuľku s vňaťou a rebarborou. Môžeme sadiť neskoré hlúboviny, napr. kel, kapustu, ružičkový kel a neskorý kaleráb odrody Gigant. Vysadené zemiaky, keď majú výšku 8-10 cm kopcujeme. Je dobré zbierať chrobáky pásavky zemiakovej aj s larvami a ničiť ich vajíčka. V počiatočnom štádiu vzídené alebo vysadené rastliny môžeme chrániť pred ranným chladom, fóliovými krytmi alebo netkanou textíliou.

Priama sejba zeleniny

Fazuľa

Je teplomilná plodina. Optimálna teplota pri jej pestovaní je 22 °C. Aj keď je citlivá na chlad, ešte pri teplote 15 °C dobre tvorí struky. Dobre rastie aj na zatienených plochách medzi viničom a pod stromami. Darí sa jej na stredne ťažkých, kyprých pôdach s neutrálnou pôdnou reakciou.

Semeno nízkej fazule sa seje od začiatku do konca mája. Riadky majú byť vzdialené od seba 40 cm a rastliny v riadkoch 5 až 10 cm.  Fazuľa vzchádza za osem až štrnásť dní. Po vzídení pôdu kypríme.

Kolíkovú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd, po 4 až 6 semien na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Po vzídení sa ovíja na kolíky, špagáty alebo iné konštrukcie. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania pre struky. Zbiera sa však neskôr, kde struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté.

Tekvica

Pestuje sa hlavne v kukuričných a nižšie položených repárskych oblastiach. Neznáša veterné a otvorené polohy. Často sa pestuje ako medziplodina v porastoch kukurice. Pestuje sa z priamej sejby, ale môže sa pestovať aj z priesad, podobne ako melón a dyňa červená. Tekvica sa vysieva na stanovište začiatkom mája, aby mladé rastliny nepoškodili neskoré jarné mrazy. Seje sa do hniezd hlbokých 5 až 10 cm po  3 až 4 semená. Pri plazivých typoch volíme spon 200 cm krát 150 až 200 cm, pri kríčkových 150 krát 100 cm, pri cuketách a patizónoch 100 až 150 cm krát 60 až 80 cm. V hniezdach ponechávame 1 až 2 rastliny.

Kukurica cukrová a pukancová

Vyžadujú hnojenie organickými hnojivami, ktoré sa na jeseň zapravia do pôdy. Pri jarnej príprave pôdy sa zapracujú priemyselné hnojivá. Pred sejbou treba pôdu skypriť do hĺbky 10-15 cm. Sejba je aktuálna od polovice apríla do konca mája, keď teplota pôdy v hĺbke 5 cm je aspoň 9 až 10 °C. Ak nie je osivo morené, môžu ho pred vzídením poškodiť, alebo zničiť škodcovia aj choroby.

Pri kukurici cukrovej sa odporúča postupná sejba jednej odrody alebo jeden termín s viacerými odrodami s odlišným vegetačným obdobím. Druhý spôsob je obyčajne spoľahlivejší. Vysieva sa do sponu 60- 0 cm x 20–30 cm. Počas vegetácie pôdu udržiavame čistú, kyprú a bez burín. Odnože sa nemajú vylamovať, aby sa rastliny nepoškodili.

Šalát rímsky

Vyžaduje hlinité pôdy s dobrou zásobou humusu a živín. Je náročný na teplo a vodu. Pestuje sa zo sejby i z priesad. Pre júlové zbery sa seje na stanovište v apríli až máji. Vyhovuje mu spon 30 krát 30 cm.

Pestovanie priesad  a výsadba plodovej zeleniny

Baklažán

Môže sa pestovať všade tam, kde sa darí pestovaniu rajčiaka a zeleninovej papriky, Vyžaduje hnojenie maštaľným hnojom. Optimálna dávka maštaľného hnoja je 300 až 500 kilogramov na 100 metrov štvorcových. Najmenej 14 dní pred vysádzaním rozhodíme na pôdu priemyselné hnojivá. Na jarné hnojenie je vhodný superfosfát a síran draselný, alebo cererit.

Baklažán sa pestuje z priesad, ktoré treba predpestovať v zakrytých priestoroch. Pri sejbe do debničiek postupujeme tak, že na dno debničiek dáme hrubšiu vrstvu a na ňu asi 3 až 5 centimetrov preosiatej zeminy, ktorú urovnáme a pritlačíme. Debničky uložíme do vykurovaného priestoru skleníka alebo

fóliovníka. V pareniskách a vo fóliovníkoch sejeme na hriadky. Semená baklažánu začínajú klíči už pri teplote 13 °C, ale optimálna teplota je 20 až 25 °C. Semená klíčia asi o 8 až 14 dní po sejbe. Nočné teploty by mali byt 15 až 18 ‘C. Potrebnú vlhkosť zeminy i vzduchu udržiavame pravidelným zavlažovaním a vetraním. Po vzídení mladé rastliny rozsádzame, keď majú dva pravé listy. Rozsádzame ich do vykurovaných fóliovníkov na vzdialenosť 8 krát 8 centimetrov, alebo do iných debničiek na vzdialenosť 5 krát 5 centimetrov.

Ak sme siali do fóliovníkov alebo pareniska, do riadkov 10 krát 5 až 8 centimetrov, nemusíme rastliny presádzať a dopestujeme priesady na hriadkach, kde sme siali. Pri novších technológiách sa namiesto výsevných debničiek používa sejba alebo presadzovanie do špeciálnych zakoreňovačov vyrobených z plastickej hmoty. V našich podmienkach sa priesady baklažánu vysádzajú v druhej polovici mája. Riadky majú byť od seba 60 až 70 centimetrov a volíme vzdialenosť v riadku 25 až 35 centimetrov, alebo spon 50 krát 50 centimetrov. Asi 10 dní pred vysádzaním je dôležité priesady otužovať častejším vetraním

Dyňa červená a melón cukrový

S úspechom sa pestujú v najteplejších oblastiach. Z priesad dosahujeme skoršie zbery. Priesady pripravujeme podobne ako pri baklažáne, i paprike alebo sa osivo seje priamo do zakoreňovačov či črepníkov.

Machovka

Je teplomilná rastlina. Vyhovujú jej slnečné polohy chránené pred vetrom. Pre dobrý rast sú vhodné teploty 18 až 25 C. Vyžaduje ľahšie, humózne pôdy vyhnojené kompostom. Pestuje sa z predpestovaných priesad v zakrytých priestoroch. Semená sa vysievajú do sadbovačov v apríli. Otužené priesady sa vysádzajú na záhon až v druhej polovici mája. Správne dopestované priesady by mali mať už nasadené prvé kvety. Vysádzajú sa do sponu 50 krát 50 centimetrov.

Paprika

Vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, bohaté na humus a živiny. Najlepšie sú hlinité, hlinitopiesočnaté a ílovito-hlinité pôdy. Obsah humusu má byt 3 až 4 percentá. Pôdna reakcia sa vyžaduje 6,3 až 7,0 pH. Pre papriku je potrebné zaistiť zavlažovanie. Paprika veľmi citlivo reaguje na nízke teploty. Pestuje sa na pôdach vyhnojených na jeseň maštaľným hnojom. U nás prevláda pestovanie z priesad.

Priesady poľnej zeleninovej papriky sa pestujú vo vyhrievanom fóliovníku bez pikírovania. Móžu sa pestovať aj v skleníkoch s výsevom do debničiek, následným pikírovaním, ale tento spôsob sa využíva hlavne pre rýchlenie papriky.

Termín výsevu je 15. až 25. marca. Čas potrebný na vypestovanie priesad je 55 a60 dní. Pre klíčenie paprikových semien je optimálna teplota 20 až 30°C. Pri teplote 20 až 25 °C semeno papriky vyklíči za 7 až 8 dní. Pri nižšej teplote 13 °C klíči asi 15 dní. Pod 13 °C sa zastavuje klíčenie a zvyšuje sa nebezpečenstvo napadnutia hubovými chorobami. Optimálna relatívna vlhkosť pre paprikové priesady je 60 až 80 percent. Teplota vody na zavlažovanie má byt o 2 až 3 °C vyššia ako je teplota pôdy.

Rajčiaky

Obľubuje hlboké, priepustné pôdy, bohaté na humus a živiny. Vyžaduje hnojenie maštaľným hnojom. Môže sa pestovať z priamej sejby, ale v záhradách ho pestujeme z priesad. Dopestovanie priesad je zhodné ako pri paprike. Na predpestovanie priesad sejeme od druhej polovice marca do začiatku apríla. S výsadbou môžeme počítať od polovice mája.

Uhorky

Patria medzi teplomilné a svetlomilné rastliny, ktoré sú citlivé na chlad. Vyžadujú hlboké, priepustné pôdy, bohaté na humus a živiny. Nevhodné sú ťažké, studené a zamokrené pôdy. Obsah humusu má byt v ľahších pôdach 2 až 3 percentá a v ťažších 4 až 5 percent. Pôdna reakcia pre uhorky sa pohybuje medzi 6,6 až 7,5 pH.

Pre uhorky je dôležité zavlažovanie. Pod uhorky hnojíme maštaľným hnojom zásadne na jeseň. Odporúča sa zapraviť 35 až 60 kilogramu maštaľného hnoja na plochu 10 metrov štvorcových. V záhradách maštaľný hnoj môžeme nahradiť aj kvalitným kompostom. Všeobecne sa navrhuje dodať polovicu dávky priemyselných fosforečných a draselných hnojív na jeseň a druhú polovicu na jar. Nedostatok dusíka zapríčiňuje pomalý rast, ale treba dávať pozor aby nedošlo k predávkovaniu dusíkom.