Najčastejšie sa sadí na jar, ale môže sa sadiť aj na jeseň. Najvhodnejší termín je začiatkom októbra. Z týchto výsadieb sa docieli skorší jarný zber. Vysádza sa o niečo hlbšie ako na jar, do hĺbky asi 7 centimetrov.
ŠALÁT HLÁVKOVÝ -ZIMNÝ
Vysádzame ho ešte na otvorený záhon. Sejba sa uskutočňuje v septembri alebo na začiatku októbra. Aj takéto mladé rastlinky už môžu dobre zakoreniť a dobre prečkať zimu. V tomto čase sa odporúča sadiť zhruba do desať centimetrovej brázdy. Tu bude šalát chránený pred studenými vetrami a v zime sa tu dlhšie udrží sneh. Záhon vieme zakryť v dobe holomrazov tak, aby sme nepoškodili rastliny. V priebehu marca až apríla porast mierne prihnojíme a už v máji budeme zbierať čerstvé hlávky.
Zber a uskladnenie koreňovej zeleniny
CVIKLA
Zbiera sa od konca júla až do príchodu jesenných mrazov. Buľvy majú byť pevné, so šťavnatou dužinou, bez výrazných svetlých kruhov na priečnom priereze. Na skladovanie sa hodí cvikla z neskoršej sejby. Zbiera sa pred príchodom mrazov. Vňať sa neodrezáva, ale odkrúca. Buľvy majú mať priemer 5 až 10 centimetrov. Ukladajú sa do piesku v pivnici, alebo sa skladujú mrkva. Uskladnená vydrží 120 až 180 dní.
ČIERNY KOREŇ
Z jarných výsevov je vhodný na zber a konzumovanie na jeseň a zbiera sa do príchodu zimy. Keďže korene dobre prezimujú môžu sa zbierat’ aj v priebehu nasledujúcej jari. Z júlovej a augustovej sejby zbierame korene v budúcom roku v septembri. Korene sú dlhé a krehké, preto je zber náročný. Korene treba hlboko podkopať alebo podorať. Zo zalomeného koreňa vytečie mliečna šťava a koreň zostane suchý. Z vykopaných koreňov odstránime vňať asi 5 centimetrov nad koreňom a korene roztriedime. Poškodené treba čo najskôr spotrebovať. Hrubé a rovné korene sú vhodné na skladovanie. Ukladáme ich do piesku, ktorý udržujeme vo vlhkom stave.
MRKVA
Zbiera sa v záhrade postupne podľa potreby. Najskoršie odrody – karotky od konca júna do konca augusta. Poloneskoré odrody majú čas zberu od augusta do septembra a neskoré mrkvy do začiatku novembra. Pozbierané korene treba osušiť, očistiť od blata a odstrániť z nich listy. Skladovateľnosť neskorej mrkvy s režimom teploty 0 až 1 °C pri 90 až 95 percent relatívnej vlhkosti vzduchu je 4 až 6 mesiacov. Menšie množstvá uskladňujeme v pivniciach a nechladených skladoch, kde vydržia vo vlhkom piesku jeden až dva mesiace.
KVAKA
Zbiera sa postupne, keď buľvy dosiahli priemer päť až sedem centimetrov. Na uskladnenie ich zbierame väčšie, najneskôr pred príchodom jesenných mrazov. Buľvy sa zbierajú ľahko, lebo vyčnievajú z pôdy. Po zbere sa nechajú sušiť aspoň šesť až osem hodín. Potom ich treba očistiť od zeminy, odstrániť listy a uložiť do skladovacieho priestoru.
OKRÚHLICA
Z letných výsevov je pripravená na zber v októbri až novembri. Dobre znáša aj slabšie mrazy. Hmotnosť buľvy sa pohybuje od 70 do 600 gramov. Starnutím však buľvy drevnatejú, preto sa odporúča konzumovať mladé buľvy. Uskladňuje sa v podobných podmienkach ako mrkva.
PETRŽLEN A PAŠTRNÁK
Zbierajú sa až do neskorej jesene. Trhovým tovarom môže byť petržlenová vňať, korene s vňaťou alebo korene bez vňate. Neskoré odrody sa zbierajú bez vňate. Zbierame ich neskôr než mrkvu, lebo lepšie znášajú mrazy. Môžu na záhone aj prezimovať. Skladujú sa bez vňate rovnako ako mrkva asi 120 dní.
REĎKEV
Zbierame ju na skladovanie od začiatku novembra do príchodu silnejších mrazov. Buľvy majú mať priemer 4 až 8 centimetrov. Odstránime vňať a zakladáme ich do hroble alebo pivnice. Najlepšie sa uchovávajú v piesku. Pri optimálnej teplote 0° C a vlhkosti 95 až 98 percent vydržia dva až šesť mesiacov.
ZELER
Môže sa zbierať s vňaťou už od júna, alebo bez vňate od septembra až do príchodu mrazov. Zelerové buľvy sa čistia od blata, osušia sa a odstránia sa listy. Zeler sa pred skladovaním neodporúča umývať. Najlepšie sa uskladňuje pri teplote 0°C až 1 °C, tak ako mrkva.
Ošetrovanie zeleniny a pôdy
MEDZI PREZIMUJÚCU ZELENINU PATRIA
Trváce druhy ako špargľa, chren, rebarbora, cibuľa zimná, pažítka.
Dvojročné a tie, ktoré znášajú zimu, napríklad kel kučeravý, kel ružičkový, jesenný cesnak, jesenné výsevy a výsadby cibule,zimný pór, špenát, petržlen, čierny koreň a iné.
O prezimujúcu zeleninu sa treba postarať tak, aby prežila aj drsnejšie zimné obdobie. Z porastu odstránime uschnuté a choré listy, prihrnieme zeminu čo najviac ku stonke. Tým chránime koreňovú sústavu pred zamrznutím a súčasne bránime pred poľahnutím, ktoré môže vyvolať silný vietor. Citlivejšie druhy obložíme čečinou alebo slamou. Rozkonárené rastliny možno zviazať, aby sa vytvoril kompaktný trs. Výhodné sú aj nízke fóliové tunely na ochranu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Jednotlivé rastliny pred drsnými mrazmi zakryjeme črepníkmi a krabicami, prípadne ešte aj látkami a tkaninami.
VÁPNENIE PODY V ZELENINOVEJ ZÁHRADE
Predpokladom úspechu pestovania väčšiny druhov je vápnenie pôdy. Potrebu vápnenia nám indikuje kyslá reakcia pôdy, výskyt typických kyslomilných burín a zelený povlak na povrchu záhonov. Vápnenie ničí pôdne huby, ktoré bývajú dôvodom vzniku chorôb rastlín. Pri nedostatku vápnika v pôde nastáva zahnívanie koreňov rastlín a nádorovitosť hlúbovín. V kyslej pôde trpí koreňová sústava a rastliny rastú pomaly. Najlepšie sa darí zelenine v pôde, ktorá má kyslosť s hodnotou 6,5 až 7,5 pH. Na vápnenie používame pálené vápno, mletý vápenec a dolomitický vápenec.
RADA PREČO VÁPNIŤ
Vápnik potrebuje rastlina pre stavbu oporných pletív stoniek a koreňov. Nedostatok vápnika, najmä pri nepravidelnej závlahe, sa prejaví na plodoch rajčiakov a paprík. Na vrchole plodov vzniká suchá škvrnitosť, kedy konce plodov zasychajú a sčernejú. Pálené vápno sa používa na vápnenie ťažších pôd alebo ako asanačný prostriedok na ničenie rôznych chorôb a škodcov.
RADA AKO RÝĽOVAŤ
Pri rýľováni sa pôda obracia do hĺbky asi 20 až 25 centimetrov. Čim tenší kus pôdy pritom odkrajujeme, tým je rýľovanie kvalitnejšie. Pri tejto práci musíme pozbierať väčšie kamienky, črepiny, trvácich burín a kukly pôdnych škodcov. Pôdu okolo viniča, stromov a krikov rýľujeme opatrne, aby sme nepoškodili ich koreňovú sústavu. Ak je pôda ťažká a suchá odporúča sa pred rýľovaním ju dobre poliať.
Mletý vápenec je pomaly pôsobiaci prostriedok na vápnenie, lebo sa z neho vápnik uvoľňuje pomalšie. Používa sa na ľahších alebo stredne ťažších pôdach.
Dolomitický vápenec je zdrojom vápnika a horčíka. Optimálny čas na vápnenie je po zbere a vyčistení záhrady v októbri až novembri.
Keď opadajú listy zo stromov a úroda je pozbieraná, nastáva čas rýľovania v záhrade. Na veľkých plochách je výhodnejšia orba. Predtým treba rovnomerne rozhodiť na pôdu maštaľný hnoj, kompost alebo plánované draselné a fosforečné hnojivá, ktoré sa súčasne zapravia do hĺbky. Zapravíme aj porasty určené na zelené hnojenie.
Po orbe a rýľovaní pôdu necháme v hrubej brázde. Takto prijme zimnú vlahu a mrazom sa rozpadnú hrudy. Na jar bude treba pôdu pohrabať. Na veľkých lánoch použijeme na urovnanie a rozdrvenie hrúd smyk, kultivátor, brány, prípadne aj valce, podľa stavu pôdy. Touto jarnou prípravou má pôda získať ideálnu drobno-hrúdkovu štruktúru.
