VÝSKYT A ŠKODLIVOSŤ VIJAČKY KUKURIČNEJ VZRASTÁ KAŽDÝM ROKOM Vijačka kukuričné je škodca, ktorý ešte v deväťdesiatych rokoch škodil len v južnejších oblastiach Slovenska. Počas posledných 6 rokov sa však rozšírila prakticky do všetkých oblastí na Slovensku, kde sa pestuje kukurica. Proti vijačke kukuričnej sa v súčasnosti ošetruje celá plocha osivovej kukurice a mnohí pestovatelia v oblastiach s jej silným výskytom ošetrujú aj ostatné plochy zrnovej kukurice.

BIONÓMIA VIJAČKY KUKURIČNEJ Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) patrí medzi najvýznamnejších škodcov kukurice na Slovensku. Motýľ má krídla hnedožltej farby s rozpätím 2,5-3,0 cm. Vijačka prezimuje v poslednom štádiu húsenice v kukuričnom kôroví, ktoré zostane po zbere na povrchu pôdy. Kuklenie prebieha v priebehu mája až júna. Motýle lietajú v období od júna do začiatku septembra a postupne kladú vajíčka. Z bielych vajíčok, ktoré sú nakladené po 10-30 kusoch na spodnú stranu listov, sa po 5-15 dňoch liahnu húsenice. Každá samička dokáže naklásť 250-350 vajíčok. Vyliahnuté húsenice najskôr ožierajú listy alebo sa živia peľom z metliny a po druhom zvliekaní prenikajú do stebiel kukurice. Napadnuté rastliny sa často lámu, zasychajú a nevytvoria plnohodnotné šúľky. Napadnuté šúľky sú znehodnotené. Výskyt vijačky kukuričnej silno znižuje úrodu, ale aj kvalitu zrnovej a taktiež silážnej kukurice. Kukurica je v európskych rastlinných spoločenstvách relatívne nováčikom dovezeným do Európy až po objavení Ameriky a rozšíreným vo väčšej miere až v minulom storočí. Vzhľadom k tomuto nemala kukurica v Európe počas dlhého obdobia významnejších škodcov. V ostatných rokoch sa však vďaka vyšším teplotám intenzívne šíri vijačka kukuričná smerom na sever. Na Slovensku už vijačka kukuričná spôsobuje významné škody na kukurici v celej poľnohospodársky významnej oblasti.

ROZŠÍRENIE HUBOVĆH CHOROB PO NAPADNUTÍ VIJAČKOU KUKURIČNOU Škodlivosť vijačky kukuričnej má taktiež vplyv na napadnutie rastlín kukurice hubovými chorobami, predovšetkým hubami rodu Fusarium. Húsenice vijačky poškodzujú rastlinné pletivá listov, stebiel a šúľkov. Poškodené miesta bývajú následne infikované hubovými chorobami, ktoré spôsobujú ďalšie škody, predovšetkým tvorbu mykotoxínov. Mytotoxíny sú toxické látky, ktoré sa môžu dostávať v potravinovom reťazci až do konečných produktov pre výživu ľudí (mlieko, mäso, a pod.). U hospodárskych zvierat spôsobujú zdravotné problémy a znižujú tak ich úžitkovosť.

© text a foto: Ing. Juraj Matlák

Prípravky: Integro