Ak sme nestihli na záhony vysadiť plodovú zeleninu v máji ešte to môžeme urobiť až do polovice júna. Treba rátať so závlahou. Sadíme rajčiaky, papriku, baklažány, uhorky, patizóny a cukety. Uhorky ešte dorastú ak ich budeme aj siať. Rast uhoriek a tekvíc urýchlime ked’ semená necháme vopred nakličiť alebo aspoň napučať vo vode. Vysádzame sadenice neskorých hlúbovín.
KRÍČKOVÉ RAJČIAKY NIŽŠIEHO VZRASTU
Uspokoja sa s výsadbou do sponu 40 krát 40 cm a mohutnejšieho sponu 60krát 30 centimetrov. Kolíkové rajčiaky vyžadujú plochu 90 krát 50 centimetrov. Rastliny sadíme kolmo alebo šikmo až po prvé listy. Hlbšia výsadba poskytuje rastlinám väčšiu stabilitu. Rajčiak je schopný zakoreniť aj zo stopkovej časti a tak vytvorí mohutnejší koreňový systém.
OSTATNÉ PLODINY
Výsev kríčkovej fazule by sme mali ukončiť do polovice mesiaca.
V tomto čase vysiaty šalát nestihne vytvoriť hlávku a rýchlo vybehne do kvetu. Ale môžeme siať šalát ľadový a listový
Začiatok júna je poslednou príležitosťou na sejbu mrkvy
Na kvalitný koreňový petržlen je už neskro, ale môžeme ho vysiať pre vňať, alebo volíme listový a kučeravý petržlen.
Ak chceme siať reďkovku, vhodné sú už iba neskoré odrody. Zimné reďkovky začíname vysievať až od polovice júna do polovice augusta
Čakanke najlepšie vyhovuje termín sejby od druhej polovice júna do prvej polovice júla. Riadky na výsev čakanky by mali byť vzdialené od seba na 30 centimetrov a v riadku stačí rovnaká vzdialenosť medzi rastlinami po vyjednotení
Siať môžeme špenát pre raný a jesenný zber, ďalej pór, kel kučeravý, šalát, brokolica a karfiol pre neskorý zber.
Výsadba hlúbovej zeleniny
BROKOLICA
Z priesad sa sadí už od začiatku apríla do konca júna. Priesady mohli byť vypestované aj z májových výsevov na záhon. V závislosti od odrôd sa volí rozpätie riadkov 50 až 60 centimetrov a v riadku vzdialenosť od 45 do 60 centimetrov. Sadíme do dobre pripravenej a zavlaženej pôdy.
KALERÁB
Je jarná zelenina a v letnom období sa pestuje menej. Tak ako ostatným hlúbovinám aj kalerábu vyhovuje vlhšie podnebie V suchých oblastiach vyžaduje závlahu. Aj kaleráb si žiada hnojenie organickým hnojom, maštaľným hnojom. Letný a jesenný kaleráb možno pestovať z priamej sejby ale aj z priesad. Pre jesenný zber sejeme počas júna, sadíme v júli. Neskoré kaleráby sadíme na vzdialenosť 40 krát 40 centimetrov
KAPUSTA HLÁVKOVÁ
Patri medzi najrozšírenejšie zeleniny. V letnom období sa sadí neskorá ka pusta, vhodná na skladovanie a spracovanie. Pri jej pestovaní treba venovať zýšenú pozornosť ochrane proti živočíšnym škodcom. Zaraďujeme ju do prvej trate, čiže po jesennom hnojení maštaľným hnojom. Počas vegetácie porast prihnojujeme priemyselnými hnojivami v dvoch dávkach. Neskorú kapustu pestujeme prevažne z predpestovanej sadby, ale aj z priamej sejby. Priesady sadíme koncom mája až začiatkom júna do sponu 70 až 80 centimetrov krát 60 centimetrov. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v pravidelnej okopávke, dostatočnej závlahe a dôslednej ochrane proti škodcom.
KARFIOL
Môžeme ho pestovať takmer po celý rok. V tomto období ho pestujeme ako následnú plodinu po šaláte, skorých zemiakov a strukovinách. Karfiol možno pestovať aj vo vyšších polohách, zvyčajne do 500 metrov nadmorskej výšky. Vhodné sú pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou, s pH 6,8 až 7,2. V prípade kyslých pôd sa uplatňuje vápnenie dolomitickým vápencom k predplodine.
Karfiol odporúčame pestovať z priesad. Sejbu pre jesenné zbery vykonáme do 20. júna a vo vyšších polohách do konca mája. Sejeme do studeného pareniska, fóliovníka alebo na voľný záhon. Rastliny neprepichujeme a vysadíme ich na stanovište v júni, najneskôr do polovice júla. Prihnojíme v dvoch termínoch. Najprv tri týždne po výsadbe a druhýkrát na začiatku tvorby ružíc. Na chudobnejších pôdach môžeme prihnojiť aj tretíkrát, a to desať dní po druhej aplikácii. Po prihnojení opäť zavlažíme.
Výsev a výsadby koreňovej a cibuľovej zeleniny
ČERVENÁ REPA ŠALÁTOVÁ CVIKLA
Dobre sa pestuje v teplejších oblastiach. Pi skorých jarných výsevoch rastliny často vybiehajú do kvetu. Môže sa pestovať po zeleninách s krátkym vegetačným obdobím, alebo po skorých zemiakoch. Semená cvikly vysievame od apríla do konca júna priamo na záhony do hĺbky 2 až 3 centimetre a do riadkov vzdialených 30 centimetrov. Hlavným termínom sejby je však letný mesiac jún.
KVAKA
Hodí sa do vlhkejších oblastí mierneho až chladnejšieho zemepisného pásma. V suchých polohách vytvára nekvalitnú drevnatú a špongiovitú buľvu. Je náročná na draslík a znáša aj priame hnojenie maštaľným hnojom. Pestuje sa ako následná plodina hlavne z priamej sejby alebo a predpestovaných priesad.
Pri priamej sejbe sa seje do voľnej pôdy do riadkov vzdialených 30 až 40 cm. do hĺbky 1,5 centimetra v termíne od marca až do konca augusta. Rastliny vzídu asi za dvanásť dní. Porast sa jednotí v riadku na vzdialenosť 20 až 30 centimetrov. Pri pestovaní z priesad treba siať semená na výsevný záhon od marca až do mája do riadkov vzdialených od seba 10 až 15 cm. Hotové priesady majú mať vyvinuté tri až štyri pravé listy, čo sa dosiahne za päť až sedem týždňov. Sadia sa od polovice mája do konca júna do pôdy v spone 30 krát 50 centimetrov.
POR
Ak sa pestuje z priesad, seje sa na jar a priesady si dorastené v júni. Majú mať 3 až 4 pravé listy a správna hrúbka priesady je 3 až 6 milimetrov. Pred vyberaním na výsadbu ich treba dobre zavlažiť. Korene sa skrátia na 1,5 až 2 centimetre a listy asi o tretinu. Pór sa sadí do 10 centimetrov hlbokých rýh. Zemou sa zahrnie len podcibulie, aby sa zemina nedostala medzi listy. Postupne ako sa jedlá časť predlžuje rastom, prihŕňa sa zemou stále vyššie. Spon výsadby má byť 40 až 50 centimetrov krát 10 centimetrov.
ŠALÁT
Šalát ľadový sa v našich podmienkach s úspechom pestuje v letnom období z priamych výsevov i z priesad. Sadenie priesad prichádza do úvahy od mája do polovice augusta, sponu 30 až 40 centimetrov krát 30 centimetrov. Pri priamej sejbe pre neskorší zber sejeme od mája do júla. Vegetačná doba od sejby po zber býva v závislosti od použitej odrody 100 až 120 dní. Šalát na rezanie sa seje od marca až do augusta podľa toho, kedy chceme zbierať. Listy sú v konzumnej zrelosti asi 4 až 5 týždňov po sejbe
Ošetrovanie zeleniny
Výštipujeme a vyväzujeme kolíkové rajčiaky na voľnej ploche aj v zakrytých priestoroch. Prihnojujeme a zavlažujeme plodovú zeleninu, kypríme pôdu a ničíme buriny. Ošetrujeme uhorky proti plesni uhorkovej, zemiaky a rajčiaky proti fytoftóre. Podľa potreby ošetríme papriku a hlúboviny proti voškám vo fóliovníku a skleníku intenzívne vetráme. Prihŕňanie zeminy k rajčiakovým stonkám podporí tvorbu nových koreňov.
SPOSOB PESTOVANIA UHORKY,ZEMIAKOV A MRKVY
Uhorky z priamej sejby jednotíme na 20 až 30 centimetrov v riadku. Uhorky sú plazivé rastliny, preto sa budú dobre špĺhať po opore, kotrú im poskytneme hneď od začiatku restu
Napriek tomu, že sa zemiaky vysadia do nakopcovanej hriadky, ak ešte niekoľkorát neprihrnieme zemiaky, kopček uľahne a hľuzy sa dostanú na povrch. Takéto hľuzy na svetle tvoria chlorofyl, nadobudnú zelenú farbu a obsahujú zdraviu škodlivé látky.
Aj mrkvu je lepšie pestovať na hrobčekoch. Korene ľahšie prerastajú do hĺbky, sú dlhšie a rovnejšie. Či sa pestuje na hrobčekoch alebo na rovnej pôde, odporúča sa mierne prihrnúť zeminu ku koreňom, aby sa zabránilo tvorbe zelených vrcholov koreňov mrkvy, ktoré bývajú horké.
Vo fóliovníkoch pravidelne vetráme aj kvôli udržaniu primeranej teploty. Pri teplotách nad 35 °C plodová zelenina zhadzuje kvety alebo mladé plody a bez pohybu vzduchu sa horšie opeľuje. Uhorky a rajčiaky vyväzujeme a rajčiakom včas vyštipujeme bočné výhonky.
Teplo pre zeler, chlad pre karfiol, šalát a špenát
Ak sa teplomilný zeler predčasne vysadí do chladného počasia, alebo aj je jún studený, prebieha jarovizácia. Vytvoria sa základy kvetov a po oteplení predčasne vybehne do kvetu a nevytvorí sa buľva.
Karfiol vyžaduje chladnejšie podmienky do 20 °C. Nevytvorí konzumné kvetenstvo, ale vybehne do kvetu, ak po vysadené priesad a počas intenzívneho rastu nastúpia horúčavy, alebo sa strieda horúce a chladné počasie
Teplé počasie podporí nežiaduce predčasné kvitnutie aj pri šaláte a špenáte.
Rastliny na záhone a v zakrytých priestoroch je najlepšie zalievať ku koreňom do vyhĺbených rýh. Posekanú trávu môžeme použiť ako mulčovací materiál pod plodovú zeleninu. Na hnojenie by sme nemali používať hnojivové prípravky, ktoré obsahujú chlór.
