Zelenina je všeobecne náročná na závlahu. Ovplyvňuje výšku úrody, jej kvalitu a dĺžku vegetačného obdobia. Pri nedostatku vody má zelenina menší vzrast, vytvára tuhé, na celulózu bohaté pletivá. Napríklad karfiol vytvára menšie ružice, ktoré predčasne vybiehajú do kvetu. Kaleráb drevnatie, koreňová zelenina je drobná s tuhými pletivami a veľkým množstvom absorbčných koreňov. Nepriaznivý vplyv má aj nerovnomerné zásobovanie vodou.
Dostatok vody na začiatku vegetácie a nedostatok v neskoršom období výraznejšie znižuje úrody, ako keď je to naopak. Zvýšené dávky vody po dlhšom vlahovom deficite spôsobujú praskanie koreňov, buliev a plodov. Pri plodovej zelenine sa zvyšuje potreba vody v období nasadzovania plodov. Naopak, cibuľoviny vyžadujú najviac vody v období tvorby vňate a pri dozrievaní je vhodná nižšia vlhkosť. Rastliny s veľkou listovou plochou majú obvykle väčšiu spotrebu vody než tie, ktoré majú malé, kožovité alebo voskovité listy.
Je známe, že vyššia teplota, intenzita svetla, zásoba živín a nižšia relatívna vlhkosť zvyšujú potrebu vody. Zeleninu nemôžeme zavlažovať podľa všeobecného návodu. Potreba závlahovej vody závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad prirodzené zrážky, druh pôdy, intenzita vetra, technika zavlažovania, vlastnosti druhov, odrôd a podobne.
Nároky cibuľovej zeleniny na závlahu
Mladé rastliny potrebujú na optimálny vývin a zosilnenie dostatočnú vlhkosť. Pri dozrievaní pôsobí vlhkosť nepriaznivo a zvyšuje percento menej hodnotných cibúľ. Najmenej náročný na vodu je cesnak. Rovnomerné závlahové dávky vyžaduje pór, ak je nedostatok prírodných zrážok.
Cesnak kuchynský
Vyžaduje zrážky v jarnom období. Celková vlahová potreba je 10 až 15 cm. Cesnaku obyčajne stačí jedna až dve dávky vody v množstve 2 až 2,5 cm. Dostatok pôdnej vlahy je žiaduci do polovice júna. Neskôr mu vyhovuje suchšie obdobie na dozretie v dobrom zdravotnom stave.
Cibuľa
Má relatívne nízku vlahovú potrebu 15 až 20 cm. Cibuľu zavlažujeme od polovice júna do konca júla. Závlahové dávky sa pohybujú od 1,5 do 2,5 cm. Po každej závlahe je potrebné kyprenie a prevzdušnenie pôdy.
Pažítka
Vyžaduje závlah po vysadení a presadení, najmä v letnom období. V priebehu vegetácie treba zalievať podľa situácie.
PÓR
Vyžaduje vyššiu vzdušnú aj pôdnu vlhkosť. Pôda sa má zavlažiť pred výsevom, rovnako aj pred vyberaním priesad. Po vysadení sa obyčajne závlaha opakuje podľa potreby. Môže sa zavlažovat’ dávkami 1,5 až 2,5 centimetra. Počíta sa so závlahou každé dva týždne. Doplnková závlaha počas vegetácie dosahuje 20 až 25 centimetrov vody. Prestávame zavlažovať až 15 dní pred zberom.
Nároky hlúbovej zeleniny na závlahu
Hlúbová zelenina patrí medzi náročné plodiny na pôdnu vlahu, ale aj na vzdušnú vlhkosť. Skoré odrody pestované z priesad majú slabú koreňová sústavu a veľkú vyparovaciu plochu nadzemnej časti. Po vysadení ich treba opatrne jeden až dva krát zaliať a následne obmedzit’ závlahu. Tým prinútime rastliny k tvorbe bohatšieho koreňového systému.
Brokolica
Má letné výsevy a výsadby spravidla náročnejšie na závlahu. V období do troch týždňov po výsadbe sa zavlažuje v prípade dlhšie trvajúceho sucha. Po troch týždňoch sa môže dodať asi 2 cm vody. Pri vytváraní ružíc vyžaduje pravidelné polievanie, ak nie sú zrážky.
KALERÁB
Vyžaduje pravidelné závlahové dávky. Najviac vody potrebuje, ked’ začína rásť buľva. Vtedy zahustíme závlahový interval na 8 až 10 dní s dávkami 2 až 2,5 centimetra. Celková vlahová potreba kalerábu je 45 až 55 centimetrov.
KAPUSTA PEKINSKÁ
Potrebuje rovnomernú závlahu počas celého vegetačného obdobia. Vysádza sa v lete do pôdy, ktorá je väčšinou suchá. Preto je potrebné pôdu pred visadbou alebo sejbou dobre zavlažiť.
KARFIOL
Je z hlúbovín najnáročnejší na vodu. Odporúča sa závlaha aj pred výsadbou v dávke 2 centimetre. Po ujatí sadeníc aplikujeme dávky 2 až 3 centimetre. Vo fáze zakladania ružíc sa osvedčili dávky 1,5 až 2 centimetre pri troj- až päť dňovom závlahovom cykle. Skoré odrody sa môžu zavlažovať až po zbere.
KAPUSTA HLÁVKOVÁ A KEL HLÁVKOVÝ
Potrebujú najviac vody od začiatku zavinovania hlávky. Vtedy zavlažujeme každý týždeň dávkou 2 až 2,5 centimetra. Pri neskorých odrodách na skladovanie treba obmedziť závlahu asi mesiac pred zberom. Takto sa vytvorí viacej sušiny a hlávky sa dobre skladujú.
KEL
Kel ružičkový má tiež vysoké nároky na vlahu. Najviac vody potrebujú v čase tvorby a zavinovania ružičiek až do konzumnej zrelosti. Po výsadbe je užitočná jemná závlaha. Potrebné množstvo závlahy je za rok 18 až 25 centimetrov. Kel ružičkový od septembra nemusíme zavlažovať, aby si udržal mrazuvzdornosť. Kel kučeravý má podobné nároky na vlahu ako kel ružičkový. Pred nástupom zimy treba prestať zavlažovať, aby lepšie znášal mrazy.
Nároky koreňovej zeleniny na závlahu
ČERVENÁ REPA CVIKLA
Je náročná na vlahu. Pôdu zavlažujeme už pred sejbou alebo výsadbou priesad. Ďalej zavlažujeme po vzídení rastlín, a pri zakorenení priesad.S postupným rastom rastliny aj koreňovej sústavy sa dávka postupne zvyšuie z 1,5 až 2 centimetrov na 4 centimetre. Cvikla pri nadbytku vody vytvára veľké buľvy, ale menej vyfarbené.
MRKVA A PETRŽLEN
Potrebujú závlahu pred výsevom a počas suchého počasia. Používa sa dávka 3 až 4 centimetre. Je dôležitá pravidelnosť závlahy, aby nedochádzalo k praskaniu koreňov. Skoré odrody potrebujú najviac vody v máji, neskoré v júli. Pre kvalitnejšie korene na uskladnenie prestávame mrkvu zavlažovať 3 až 4 týždne pred zberom.
REĎKOVKA A REĎKEV
V prvej polovici vegetácie je účelné zavlažovať častejšie, lebo ked sa polieva len za sucha, alebo len občas, tak ľahko praská. Pri dostatočnej zálievke dopestujeme kvalitné buľvy s jemnou chuťou. Pri nadmernej závlahe sú buľvy redkvi horšie skladovateľné.
ZELER
Z tejto skupiny je najnáročnejší na závlahu. Po výsadbe na trvalé stanovište zavlažujeme výdatne až do ujatia a zakorenenia. Neskôr treba obmedziť dodávku vody, aby koreňový systém zmohutnel. Najvyššie nároky na vodu má zeler v období narastania buliev od júla do konca septembra. Vtedy vyžaduje závlahu v osem- až desaťdňových intervaloch pri dávke 3 centimetre.
Nároky listovej zeleniny na závlahu
HLÁVKOVÝ, ĽADOVÝ ŠALÁT A OSTATNÉ DRUHY ŠALÁTOV
Sú náročné na rovnomerné zásobovanie vodou počas celého vegetačného obdobia, aby vytvorili šťavnaté krehké hlávky alebo listy. Uprednostňujeme častú závlahu malými dávkami, aby sme predišli rozvinutiu hubových chorôb.
PETRŽLEN LISTOVÝ
Vyžaduje sejbu do vlhkej pôdy. Počas vegetácie ho treba poliať tri až štyrikrát s dávkami 2 centimetre vody
ŠPENÁT
Pestuje sa v období, keď je dostatok zrážok, preto sa nemusí zavlažovať. Neskorý špenát sa odporúča polievať tri až štyri týždne pred zberom.
Nároky plodovej zeleniny na závlahu
Plodovú zeleninu pestujeme na kvalitných pôdach s dostatkom humusu, živinami a s možnosťou závlahy. Pre dosiahnutie kvalitnej a vysokej úrody je potrebné zabezpečiť doplnkovú závlahu.
RADA – ANI VEĽA, ANI MÁLO VODY
Nedostatok, ale aj nadbytok vody v pôde je pre rastliny nežiaduci. Majú sa aplikovať primerané dávky v potrebných intervaloch s prihliadnutím na nároky rastlín v jednotlivých fázach rastu počas vegetácie. Pokiaľ sejeme priamo na stanovište uprednostníme závlahu pred sejbou. Závlaha po sejbe môže nepriaznivo ovplyvniť teplotu pôdy a tvorbu pôdneho prísušku. Po vzídení podporíme rast koreňov nižšou vlhkosťou pôdy. Na začiatku kvitnutia a tvorby plodov sa podpora vody zvýši. V období maximálnej tvorby plodov sú nároky na vodu najvyššie.
BAKLAŽÁN
Je takmer rovnako náročný na závlahu ako paprika a rajčiaky. Nedostatok vody spôsobuje tvorbu drobných a horkých plodov. Prvú dávku vyžaduje pri výsadbe, kedy je najlepšie zaliať vodou jamky, do ktorých sa sadí. Druhá dávka je aktuálna pred kvitnutím, ďalšia pri nasadzovaní plodov. Neskôr počas postupného dozrievania polievame podľa potreby. Asi do polovice júna aplikujeme 2 centimetre dávky. Od júla, kedy zvyšujeme dávky na 3 centimetre. V priemernom roku počítame s piatimi až siedmimi závlahovými dávkami.
DYNA ČERVENÁ A MELÓN CUKROVÝ
Sú náročné na vodu v prvej polovici vegetácie a zavlažujeme ich v päť dňových intervaloch s dávkami 2 až 4 centimetre. V tomto období musia vytvoriť veľa zelenej hmoty, aby boli rastliny pevné a zdravé. Vynechanie závlahy v tomto čase sa už nedá neskôr nahradiť. Po odkvitnutí a v čase tvorby plodov vyžadujú melóny suchšie počasie a postačia im jeden až dve závlahové dávky. V čase dozrievania plodov už porast nepolievame. Nadmerné množstvo vlahy spôsobuje zlé dozrievanie, praskanie a predčasné hnitie plodov.
PAPRIKA
Vyžaduje prvú závlahovú dávku pri vysádzaní. Ďalšiu dodáme po ujatí rastlín, potom pri tvorbe kvetov a nasadzovaní plodov. Počas celého obdobia rodivosti vyžaduje paprika pravidelné zásobovanie vodou, každých sedem až desať dní dávkami 3 až 4 centimetre. Nadbytočná vlhkosť podporuje rozvoj chorôb. Ak chceme rýchle vyčervenanie plodov pred koncom vegetačného obdobia, obmedzíme závlahu.
RAJČIAK
Najväčšiu potrebu vody má v júli až septembri, čo súvisí s obdobím teplého počasia. Vodu dodávame už po priamom výseve, alebo pri sadení priesad. Od sejby do začiatku kvitnutia potrebuje 1,5 až 2,5 centimetrov vody od začiatku kvitnutia do vytvorenia prvých plodov 3 až 4 centimetre, od vytvorenia prvých plodov do začiatku dozrievania 14 až 25 centimetrov a od začiatku dozrievania do konca vegetácie 10 až 11 centimetrov vody. V suchom období, keď nie sú prirodzené zrážky, treba polievať každých desať dní dávkami 3 až 4 centimetrami vody.
TEKVICE
Na závlahu reagujú veľmi dobre a vedia využiť aj rosu. V mladom poraste, keď rastliny majú štyri až päť pravých listov zavlažujeme dávkou 1 až 2 centimetre. Neskôr v júli, auguste dodávame asi 3 centimetre vody. Celkove za vegetačné obdobie obyčajne stačí šesť až osem závlahových dávok.
CUKETY A PATIZONY
Závlaha sa má aplikovať v ranných hodinách, v žiadnom prípade nie cez poludňajšie hodiny. Do večera musia byť listy suché, lebo bývajú skôr napadnuté múčnatkou než tekvica. Pri dozrievaní plodov tekvica znesie i väčšie sucho, pretože hlboko zakoreňuje a dokáže získať aj málo prístupné živiny a vodu.
UHORKY
Sú veľmi náročné na vlahu pri vchádzaní, alebo sadení a neskôr od začiatku kvitnutia až do konca vegetačnej doby. Od vzchádzania do kvitnutia, v závislosti od počasia a množstva zrážok, polievame asi trikrát dávkami 3 až 4 centimetre. Od fázy kvitnutia do konca zberu treba počítať s dávkami 2 až 4 centimetre v takých intervaloch, aby dávky vody boli aplikované najmenej päťkrát.
Uhorky nakladačky zavlažujeme hlavne v období rodivosti a to dávkami 2 až 3 centimetre, vždy po zbere.
Uhorky šalátové by sa nemali zavlažovať, ak priemerná denná teplota v jarnom období klesne pod 11 °C a v letnom období pod 14°C.
Tak ako iná plodová zelenina, aj uhorky neznášajú závlahu studenou vodou. Z hľadiska najmenších tepelných výkyvov je najvhodnejšie zalievať v ranných hodinách.
Nároky strukovej zeleniny na závlahu
FAZUĽA
Má dosť veľké nároky na vodu, preto treba počítať s polievaním. Najviac vody vyžaduje po sejbe, v období klíčenia, kvitnutia a pri nasadzovaní strukov.
HRACH ZÁHRADNÝ
Hrach sa zo skorých výsevov bežne nezavlažuje, lebo pôda je ešte dosť vlhká. Ak je sucho po výseve, pôdu treba poliať, lebo práve pri klíčení potrebuje hrach najviac vody. Neskôr pri dlhšie trvajúcom suchu potrebuje doplnkovú závlahu. Časté zavlažovanie malými dávkami sa neodporúča. Lepšie reaguje na výdatné dávky s väčším časovým odstupom
